Čaká nás veľká novela exekučného poriadku?

V týchto dňoch Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) návrh na novelu zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ako aj novelu vyhlášky č. 288/1995 Z. z. k odmene súdnych exekútorov. Je teda otázne, či exekútorsky stav ako aj celú širokú odbornú a laickú verejnosť čakajú zásadne zmeny vo vedení exekučného konania a táto novela sa po vzore civilnoprávnych kódexov sa stane účinnou od 1.1.2017.

 

Odkaz na všetky legislatívne procesy v rámci novely k Exekučnému poriadku: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2016-695

 

Predkladaný návrh novely Exekučného poriadku (celý):

(Návrh)

ZÁKON

z … 2016,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 585/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 554/2008 Z. z., zákona č. 84/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 102/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 230/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 461/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 14/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 299/2013 Z. z., zákona č. 355/2013 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 358/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 438/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 9a a 9b sa vypúšťajú.

2. V § 15 odsek 4 sa slová „najmenej štyri pracovné dni v týždni v obvyklých úradných hodinách aspoň štyri hodiny denne“ nahrádzajú slovami „aj bez predchádzajúceho oznámenia každý pracovný deň aspoň päť hodín, z toho vždy medzi 13. a 15. hodinou a aspoň v jeden pracovný deň aj medzi 15. a 16. hodinou.“.

3. Tretia časť vrátane nadpisu znie:

„TRETIA ČASŤ
EXEKUČNÁ ČINNOSŤ

§ 29
Základné povinnosti exekútora

(1) Exekútor je povinný vykonávať exekučnú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito; exekútor je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov.

(2) Exekútor je povinný vykonávať činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.

(3) Exekútor je povinný vykonávať úkony exekučnej činnosti bez zbytočných prieťahov.

(4) Exekútor nesmie od osoby zúčastnenej na veci, v ktorej vykonáva exekučnú činnosť, prijať dar ani inú výhodu. Exekútor je povinný odmietnuť dar alebo inú výhodu od každého, ak možno odôvodnene predpokladať, že dar alebo iná výhoda je poskytnutá s úmyslom ovplyvniť nestrannosť jeho rozhodovania alebo úsudku.

(5) Exekútor je povinný používať pri výkone exekučnej činnosti, programové prostriedky a technické prostriedky schválené ministerstvom a Komorou a pri prijímaní elektronických podaní elektronickú schránku; elektronická schránka exekútora sa na účely tohto zákona považuje za elektronickú schránku orgánu verejnej moci.

(6) Exekútor je povinný o vymožených nárokoch viesť prehľadnú evidenciu podľa jednotlivých vecí, ktoré mu boli pridelené. Údaje z evidencie je povinný sprístupniť súdu a umožniť účastníkom konania sa s nimi oboznamovať nahliadaním do tejto evidencie alebo vyhotovovaním výpisov z nej.

(7) Exekútor je povinný v pravidelných intervaloch informovať oprávneného o stave konania elektronickými prostriedkami.

(8) Ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať oprávnenému bezodkladne, najneskôr do 14 dní od ich prijatia, ak odsek 9 alebo štvrtá časť tohto zákona neustanovuje inak alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohody, podľa ktorých má lehota presiahnuť 90 dní, sú neplatné. Ak exekútora zastupuje zástupca alebo ak ide o náhradníka exekútora, uplatní sa povinnosť podľa prvej vety uplynutím 14-dňovej lehoty počítanej odo dňa, keď sa zástupca alebo náhradník ujal exekútorského úradu.

(9) Lehota na poukázanie plnení podľa odseku 8 sa uplatní, ak prijaté čiastkové plnenie presiahne päť eur a pri platbách poukazovaných exekútorom oprávnenému do zahraničia 50 eur.

(10) Porušenie povinnosti exekútora podľa odseku 8 je závažným disciplinárnym previnením.

(11) Ak exekútor oprávnenému peňažné prostriedky podľa odsekov 8 a 9 nepoukáže, môže súd na návrh oprávneného a po predchádzajúcom vyjadrení exekútora uložiť exekútorovi povinnosť poukázať peňažné prostriedky oprávnenému do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

§ 30
Mlčanlivosť exekútora

(1) Exekútor je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone exekučnej činnosti a pri činnosti v orgánoch komory. Táto povinnosť nezaniká pozastavením, prerušením ani zánikom výkonu funkcie exekútora.

(2) Povinnosť mlčanlivosti sa v rovnakom rozsahu ako na exekútora vzťahuje aj na zamestnancov exekútora, a to aj po zániku pracovnoprávneho vzťahu u exekútora, ako aj na iné osoby, ktoré sa dozvedeli o skutočnostiach súvisiacich s výkonom exekučnej činnosti.

(3) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa tohto zákona sa nevzťahuje na poskytnutie informácií týkajúcich sa výkonu exekučnej činnosti
a) orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania a Policajnému zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným predpisom,4)
b) súdu na účely súdneho konania,
c) Komore, ministerstvu a osobám vykonávajúcim dohľad podľa tohto zákona na účely dohľadu,
d) daňovému orgánu a colnému orgánu na účely daňového konania alebo colného konania,
e) účastníkom konania vo veciach týkajúcich sa povinného,
f) Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky na účely konania podľa osobitného predpisu,
g) pri plnení povinností podľa osobitného predpisu,5)
h) príslušnému orgánu štátnej správy vo veciach náhradného výživného,
i) v iných veciach, ak je ich oznamovanie zákonnou povinnosťou exekútora.

(4) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa tohto zákona zaniká, ak povinná osoba je tejto povinnosti zbavená ministrom alebo sa chránená skutočnosť stala bežne dostupnou.

(5) Exekútor nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť voči svojim zamestnancom v rozsahu nevyhnutne potrebnom na riadne vykonanie tých úkonov exekučnej činnosti, vykonaním ktorých ich poveril.

(6) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov6) nie je týmto zákonom dotknutá.

§ 31
Zodpovednosť za škodu

(1) Exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.

(2) Exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať.

(3) Náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor podľa tohto zákona a ktorú má podľa poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu tejto škody priamo od poisťovateľa.

(4) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku exekútora, alebo poisťovateľa.

§ 32
Oprávnenia súdu vo vzťahu k exekútorovi

Súd je oprávnený požadovať od exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu každej exekučnej veci, ktorá bola exekútorovi pridelená, ktoré je exekútor povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak pri výkone exekúcie dochádza k prieťahom, môže súd na podnet oprávneného uložiť vykonanie potrebného na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným disciplinárnym previnením.

§ 33
Vylúčenie exekútora

(1) Exekútor je vylúčený z vykonávania úkonov exekučnej činnosti, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Svoj možný pomer k veci exekútor posudzuje sústavne a s odbornou starostlivosťou.

(2) Exekútor je vylúčený z vykonávania úkonov exekučnej činnosti vždy, ak
a) je spriaznenou osobou oprávneného,
b) je spriaznenou osobou povinného alebo osoby, ktorá je spriaznenou osobou povinného,
c) s ním spriaznená osoba je spriaznenou osobou povinného alebo osoby, ktorá je spriaznenou osobou povinného,
d) je veriteľom alebo dlžníkom povinného alebo osoby spriaznenej s povinným,
e) s ním spriaznená osoba je veriteľom alebo dlžníkom povinného alebo veriteľom alebo dlžníkom osoby spriaznenej s povinným,
f) v posledných troch rokoch osobne alebo svojím majetkom zabezpečil záväzky oprávneného alebo povinného,
g) v posledných troch rokoch s ním spriaznená osoba zabezpečovala záväzky oprávneného alebo povinného,
h) je s oprávneným alebo s povinným v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má rozhodnúť ich spor, ktorý nevyplýva z exekučnej činnosti,
i) poskytol oprávnenému alebo povinnému vklad alebo sa podieľal na jeho podnikaní alebo zisku, alebo má akékoľvek práva alebo povinnosti k cennému papieru, s ktorým sú spojené práva alebo povinnosti oprávneného alebo povinného,
j) v posledných troch rokoch prijal od povinného alebo oprávneného dar alebo inú výhodu,
k) v posledných piatich rokoch bol zamestnancom povinného alebo oprávneného,
l) v posledných troch rokoch bola s ním spriaznená osoba vedúcim zamestnancom povinného alebo oprávneného.

(3) Spriaznenou osobou na účely tohto zákona sa rozumie osoba podľa osobitného predpisu.7)

(4) Exekútor je vylúčený z vykonávania úkonov exekučnej činnosti vždy tiež, ak sa zúčastňoval na konaní, z ktorého vzišiel exekučný titul, najmä ako sudca, prokurátor, zástupca účastníka konania, notár, alebo iná zúčastnená osoba.

(5) Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v jeho postupe v exekučnej veci alebo iných exekučných veciach. Dôvodom vylúčenia exekútora nie je sama osebe okolnosť, že účastník podal sťažnosť na činnosť exekútora, podnet na disciplinárne konanie alebo že sa účastník v súvislosti s výkonom funkcie exekútora dopustil proti exekútorovi urážlivého konania alebo konania, ktoré môže byť trestným činom. Dôvodom vylúčenia exekútora nie je tiež sama osebe okolnosť, že exekútor oprávnenému poskytol súčinnosť pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie.

(6) Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti alebo pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu.

(7) Účastník konania môže uplatniť námietku zaujatosti exekútora u exekútora najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietka zaujatosti uplatnená účastníkom konania najneskôr do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, má odkladný účinok.

(8) V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel.

(9) Ak odsek 11 neustanovuje inak, exekútor predloží námietku zaujatosti so svojím vyjadrením a prípadne s vyjadrením druhého účastníka konania bez zbytočného odkladu na rozhodnutie súdu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd bez zbytočného odkladu.

(10) Na námietku zaujatosti podanú z dôvodov podľa odseku 5, na námietku zaujatosti, ktorá nebola podaná v lehote podľa odseku 7 alebo na námietku zaujatosti, ktorá neobsahuje náležitosti podľa odseku 8, súd neprihliada; o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí exekútora, ktorý informuje dotknutého účastníka konania.

(11) Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu exekútor neprihliadne, ak už o nich rozhodol súd; v tomto prípade sa vec súdu nepredkladá. O tom exekútor informuje toho, kto námietku podal.

(12) Rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, súd doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

(13) Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, vec zároveň pridelí postupom podľa § 54 ods. 1 novému exekútorovi tak, že vydá dodatok k povereniu. Dodatok k povereniu spolu s pôvodným poverením sa doručí novému exekútorovi. Vylúčený exekútor odošle bez zbytočného odkladu, najneskôr do piatich pracovných dní, novému exekútorovi exekučný spis a poukáže plnenia vrátane preddavkov, ktoré boli účastníkmi dovtedy uskutočnené.

§ 34
Zmena exekútora

(1) Súd aj bez návrhu zmení exekútora, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom. Pred rozhodnutím o zmene exekútora prihliadne na vyjadrenia účastníkov exekučného konania a exekútora.

(2) Návrh na zmenu exekútora môže pre dôvody podľa odseku 1 podať účastník konania. Návrh účastníka konania na zmenu exekútora nemá odkladný účinok. Na opakované návrhy z dôvodov, o ktorých súd už rozhodol, sa neprihliada; o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí exekútora, ktorý informuje dotknutého účastníka konania.

(3) Ustanovenia o vylúčení exekútora sa na zmenu exekútora použijú primerane. Ak súd vyhovie návrhu účastníka na zmenu exekútora, môže uložiť pôvodnému exekútorovi poriadkovú pokutu a nahradiť účastníkom konania trovy, ktoré im dovtedy v konaní vznikli.

§ 35
Účastníci exekučného konania

(1) Do vydania poverenia je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj exekútor.

(2) Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

(3) Ak ide o exekúciu na vymoženie výživného, ktoré oprávnenej osobe poskytuje orgán podľa osobitného predpisu,7a) je popri oprávnenom účastníkom konania aj tento orgán v rozsahu poskytnutého náhradného výživného.

§ 36
Zmena osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie

(1) Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.

(2) Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, na ktorej sú podpisy prevodcu a nadobúdateľa úradne osvedčené. Úradné osvedčenie podpisu sa nevyžaduje, ak ide o prevod medzi osobami podľa osobitného predpisu alebo o prevod na základe zmluvy, ktorá je povinne zverejňovaná podľa osobitného predpisu.7b)

(3) Súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

§ 37
Zmena účastníkov exekučného konania
po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie

(1) Ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako.

(2) Oznámenie, ktoré spĺňa náležitosti podľa odseku 1, exekútor predloží súdu. Na iné oznámenia sa neprihliada; o tom exekútor upovedomí osobu, ktorá skutočnosti podľa odseku 1 oznámila. Ustanovenie prvej vety sa použije primerane aj vtedy, ak skutočnosti podľa odseku 1 exekútor zistí pri výkone svojej činnosti inak.

(3) Súd na zmenu podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu, ktorý doručí exekútorovi. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka, súd podľa povahy veci exekúciu zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu nie je dôvod a v takom prípade sa pokračuje s pôvodnými účastníkmi.

(4) Ak povinný v priebehu exekúcie zomrie a nie je ustanovený správca dedičstva, exekútor exekúciu odloží do právoplatného skončenia konania o dedičstve. O odklade exekúcie informuje účastníkov. V exekúcii pokračuje na základe dodatku k povereniu s tými, ktorí nadobudli majetok poručiteľa podliehajúci exekúcii a možno ju vykonať len postihnutím takéhoto majetku.

§ 38
Súpis majetku povinného

(1) Počas exekúcie sa vyhotoví súpis majetku povinného. Súpis majetku povinného možno dodatkom doplniť.

(2) Súpis majetku obsahuje
a) údaje o platiteľovi mzdy povinného alebo platiteľovi iného príjmu, s ktorým sa nakladá ako so mzdou, údaje o výške mzdy alebo iného príjmu a najvyššej výške zrážok,
b) zoznam účtov v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk so sídlom na území Slovenskej republiky, u ktorých je ako majiteľ alebo spolumajiteľ účtu vedený povinný, s uvedením banky a čísla účtu,
c) zoznam pohľadávok povinného proti tretím osobám (poddlžníkom) s uvedením poddlžníka, právneho titulu pohľadávky, jej výšky alebo odhadovanej ceny (hodnoty),
d) zoznam cenných papierov vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve povinného s uvedením druhu cenného papiera, jeho nominálnej hodnoty a odhadovanej ceny (hodnoty); ak z cenného papiera plynie bezpodmienečný záväzok zaplatiť peňažnú sumu, uvedie sa namiesto hodnoty táto suma,
e) zoznam podielov v obchodných spoločnostiach a družstvách, ktorých majiteľom alebo spolumajiteľom je podľa údajov v príslušných registroch alebo podľa listín, ktoré má exekútor k dispozícii, s uvedením údajov o spoločnosti alebo družstve, menovitej hodnote alebo výške podielu a jeho odhadovanej cene (hodnote),
f) údaj, či je povinný prevádzkovateľom podniku, a ak áno, aj jeho stručné vymedzenie s uvedením miest a povahy vykonávanej činnosti, údaje o jeho výnosoch za posledné tri účtovné obdobia, jeho prevoditeľnosti a o jeho odhadovanej cene (hodnote),
g) údaje o iných majetkových právach, ktorých majiteľom alebo spolumajiteľom je podľa údajov v príslušných registroch alebo podľa listín, ktoré má exekútor k dispozícii, so stručným opisom obsahu a titulu tohto práva a výnosoch z tohto práva za posledné tri ukončené kalendárne roky, a ak je toto právo prevoditeľné, aj o jeho odhadovanej cene (hodnote),
h) zoznam jednotlivých nehnuteľností, ktoré sú podľa údajov katastra nehnuteľností alebo listín, ktoré má exekútor k dispozícii, vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve povinného, s ich označením podľa predpisov o katastri nehnuteľností a uvedením výnosov z nich za posledné tri ukončené kalendárne roky a ich odhadovanej cene (hodnote),
i) uvedenie adries nehnuteľností, kde možno očakávať, že sú umiestnené hnuteľné veci povinného, a ak je to možné, aj približné určenie ich hodnoty.

(3) Výnosy a odhadované ceny (hodnoty) zisťuje exekútor z údajov dostupných verejne alebo z listín, ktoré mu boli sprístupnené príslušnými orgánmi alebo tretími osobami, alebo svojím odhadom. Odborné vyjadrenie znalca možno vyžiadať v prípadoch, ak o to oprávnený požiada a uhradí zálohu na náklady s tým súvisiace. Náhrada takýchto nákladov oprávnenému v exekučnom konaní nepatrí.

(4) Ak sa javí, že veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sú sporné, poznamená sa to v súpise.

Súčinnosť povinného

§ 39

(1) Povinný musí poskytnúť exekútorovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky exekútorom požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej exekútorom. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti exekútor poučí povinného o následkoch nesplnenia tejto povinnosti.

(2) Povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa tohto zákona rovnako ako povinný má aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu povinného, prokurista povinného, odborný zástupca zodpovedný za podnikanie povinného, likvidátor povinného, nútený správca povinného a zákonný zástupca povinného; ak je povinným právnická osoba bez štatutárneho orgánu, povinnosť poskytnúť súčinnosť exekútorovi rovnako ako povinný má aj osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy.

(3) Ak povinný alebo osoba uvedená v odseku 2 neposkytnú exekútorovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona a tento nedostatok bráni dovŕšeniu exekúcie, exekútor ich vyzve, aby mu požadovanú súčinnosť do 15 dní od doručenia výzvy poskytli s poučením o možnosti ich predvedenia alebo uloženia poriadkovej pokuty.

(4) Ak povinný alebo osoba uvedená v odseku 2 ani na výzvu súčinnosť exekútorovi neposkytnú, exekútor dožiada orgány Policajného zboru o ich predvedenie k exekútorovi, ak oprávnený na tento účel zložil zálohu na trovy predvedenia.

(5) Ak povinný alebo osoba uvedená v odseku 2 ani na výzvu súdu neposkytne exekútorovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd jej môže uznesením uložiť na návrh exekútora poriadkovú pokutu. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí exekútorovi a tomu, komu bola pokuta uložená. Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 40
Vyhlásenie povinného o majetku

(1) Ak je to na dovŕšenie exekúcie potrebné, exekútor povinného vyzve, aby uskutočnil vyhlásenie o svojom majetku. Popri povinnom možno na vyhlásenie o majetku vyzvať osobu oprávnenú konať v mene povinného. Na účel podania vyhlásenia o majetku exekútor povinného predvolá.

(2) Výzva podľa odseku 1 sa musí doručiť do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Vo výzve treba upozorniť na trestné následky uvedenia nepravdivých údajov, ako aj na následky odopierania vyhlásenia o majetku.

(3) V súvislosti s vyhlásením o majetku sa nemožno dovolávať zákonom uloženej alebo uznanej povinnosti mlčanlivosti ako dôvodu, kvôli ktorému nemožno splniť povinnosť urobiť vyhlásenie o svojom majetku.

(4) Vyhlásenie o majetku musí okrem skutočností, ktoré sa uvádzajú v súpise majetku, obsahovať aj
a) zoznam hnuteľných vecí vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve povinného vrátane hotovosti s ich opisom a uvedením odhadovanej ceny (hodnoty),
b) údaje o majetkových hodnotách ku ktorým právo povinného nevyplýva z úradných registrov alebo listín alebo ku ktorým síce z úradných registrov alebo listín vyplýva právo inej osoby,
c) zoznam bezodplatných právnych úkonov povinného uskutočnených v posledných troch rokoch s výnimkou obvyklých darov nepatrnej hodnoty,
d) zoznam právnych úkonov povinného v posledných troch rokoch vykonaných s blízkymi osobami alebo v ich prospech, alebo s inými osobami, u ktorých pri odporovaní platí, že sú povinné preukázať, že nevedeli o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov.

(5) Vyhlásenie o majetku sa musí urobiť u exekútora ústne do zápisnice. Na účely spísania vyhlásenia o majetku treba priniesť so sebou listiny, ktorými sa preukazuje pravdivosť údajov uvedených vo vyhlásení.

(6) Ustanovenia § 39 ods. 3 až 5 sa použijú rovnako.

Súčinnosť tretích osôb

§ 41

(1) Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári, iné fyzické osoby a právnické osoby, ak rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, sú povinní oznámiť exekútorovi na žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.

(2) Policajný zbor poskytuje exekútorovi ochranu podľa osobitného predpisu.7c)

(3) Štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť exekútorovi na žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa tohto zákona; túto povinnosť má najmä orgán poverený evidenciou nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, a centrálny depozitár cenných papierov.

(4) Ten, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho exekúcii alebo majetok podliehajúci exekúcii, je povinný to oznámiť exekútorovi, len čo sa dozvie o vedení exekúcie na majetok povinného. Tretia osoba je povinná umožniť exekútorovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok exekútorovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované exekútorom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

(5) Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré sú potrebné na zistenie alebo zabezpečenie majetku podliehajúceho exekúcii, sú povinné exekútorovi na žiadosť tieto listiny prípadne ich kópie alebo veci vydať alebo zapožičať; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.

(6) Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné oznámiť exekútorovi na žiadosť čísla účtov dlžníka, stavy účtov dlžníka a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov a vkladných knižiek.

(7) Poskytovateľ univerzálnej poštovej služby je povinný oznámiť exekútorovi na žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa tohto zákona, najmä skutočnosť, či dlžník má poštové priečinky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich úpadcovi poštou alebo do jeho poštového priečinka, alebo umožniť exekútorovi tieto údaje získať a správnosť údajov na mieste preveriť. Túto povinnosť majú aj objednávatelia prepravy alebo osoby, ktoré vykonávajú prepravu.

(8) Osoby poskytujúce elektronické komunikačné služby sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho žiadosť údaje o telefónnych staniciach povinného, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.

(9) Poisťovne sú povinné oznámiť exekútorovi na žiadosť výplaty poistných plnení v prospech povinného.

(10) Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť exekútorovi na žiadosť meno podávateľa inzerátu týkajúceho sa nakladania s majetkom dlžníka uverejneného pod značkou.

(11) Dopravcovia sú povinní oznámiť exekútorovi na žiadosť príjemcu prepravovaného dlžníkovho nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.

(12) Súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné poskytnúť exekútorovi bezodkladne a bezodplatne a prednostne elektronicky.

(13) Ak je údaje potrebné zistiť v cudzine, exekútor požiada súd, ktorý ho poveril vykonaním exekúcie, o vypracovanie dožiadania o právnu pomoc a jeho zaslanie do cudziny. To platí aj v prípade, ak je potrebné doručiť písomnosť adresátovi v cudzine.

(14) Na účely poskytovania súčinnosti môže komora so záujmovým združením bánk uzavrieť dohodu o elektronickej komunikácii; ak je dohoda uzavretá a neexistujú technické prekážky elektronickej komunikácie, komunikuje exekútor prostriedkami elektronickej komunikácie za podmienok uzavretých v dohode.

(15) Pri neposkytnutí súčinnosti sa ustanovenia o poriadkovej pokute pri neposkytnutí súčinnosti povinným použijú rovnako.

§ 42

Každý, kto je výkonom exekúcie dotknutý, má právo, aby mu exekútor preukázal svoje poverenie.

§ 43
Vylúčenie veci z exekúcie a vylučovacia žaloba

(1) Právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Oprávnený na námietky je len ten, kto zároveň tvrdí, že mu patrí lepšie právo k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou. Exekútor o doručenej námietke upovedomí oprávneného a vyzve ho, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí s upustením od exekúcie postihujúcej takúto vec. To neplatí, ak ide o opakované námietky z tých istých dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté.

(2) Ak oprávnený súhlasí s upustením od exekúcie alebo ak sa na výzvu exekútora včas nevyjadrí, exekútor exekúciu postihnutím takejto veci ukončí alebo obmedzí a upovedomí o tom účastníkov a osobu, ktorá námietky uplatnila.

(3) Ak oprávnený na exekúcii postihujúcej namietanú vec trvá, súd na podnet exekútora vyzve osobu, ktorá námietky uplatnila, alebo oprávneného podľa toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo na vylúčenie veci, alebo aby strpel vedenie exekúcie na vec, a to na všeobecnom súde žalovaného príslušnom podľa Civilného sporového poriadku a túto skutočnosť exekútorovi preukázal.

(4) Namiesto výzvy podľa odseku 3 môže súd o vylúčení veci rozhodnúť v prípadoch, ak takéto rozhodnutie závisí len na právnom posúdení sporných skutočností alebo je možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

(5) Ak žaloba oprávneného nie je podaná v lehote podľa odseku 3, exekútor exekúciu postihnutím takejto veci ukončí alebo obmedzí. Ak žaloba toho, kto námietky uplatnil, nie je podaná včas, predpokladá sa, že vedenie exekúcie na vec je nesporné. O následku zmeškania lehoty na podanie žaloby sa musí vyzvaná osoba poučiť.

(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane použijú aj na
a) prípady, ak tu je pochybnosť, či exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,
b) prípady, ak ide o exekúciu postihujúcu majetok podľa § 61p ods. 2,
c) zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom podniku.

(7) Právo vylučujúce exekúciu možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom; to neplatí, ak pred začatím exekučného konania začalo konanie o určenie vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou. V takom prípade môže oprávnený vstúpiť do takéhoto konania ako intervenient na strane povinného. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa v takom prípade nepoužijú.

§ 44
Exekučný titul

(1) Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutia orgánov Európskej únie,
b) cudzieho exekučného titulu,
c) notárskej zápisnice, ktorá obsahujú právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľného rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného,
e) rozhodnutie o dedičstve,
f) vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste,
g) platobného výmeru, výkazu nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmieru schváleného príslušným orgánom,
h) vykonateľného rozhodnutia a výkazu nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iného vykonateľného rozhodnutia a schváleného zmieru, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladu vydaného podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.7d)

(3) Ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

§ 45
Potvrdenie vykonateľnosti

(1) Potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 44 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

(2) Potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 44 ods. 2 orgán na to oprávnený. Cudzí exekučný titul opatrí potvrdení o jeho vykonateľnosti v štáte, v ktorom bol vydaný, orgán tohto cudzieho štátu.

(3) Rozhodnutia Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky opatrí potvrdením o vykonateľnosti Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Rozhodnutia Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa opatrí potvrdením o vykonateľnosti ministerstvo. Tieto orgány pri potvrdzovaní vykonateľnosti skúmajú a overujú iba pravosť rozhodnutí.

(4) Potvrdením o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu, ak sa podľa osobitného predpisu vyžaduje vyhlásenie jeho vykonateľnosti ako podmienka na výkon,7e) je rozhodnutie súdu o vyhlásení vykonateľnosti tohto cudzieho exekučného titulu.

(5) Potvrdením o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu, ak sa podľa osobitného predpisu vyžaduje jeho uznanie ako podmienka na výkon,7f) je rozhodnutie súdu o uznaní tohto cudzieho exekučného titulu.

(6) Potvrdením o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu, ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu,7g) je osvedčenie vydané podľa tohto predpisu.

(7) Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje pri cudzom exekučnom titule, ktorého uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím.7h)

(8) Potvrdením o vykonateľnosti dohody, ktorej súdnu exekúciu zákon pripúšťa, opatrí exekučný titul orgán, ktorý ju schválil.
§ 46
Vykonateľnosť viazaná na podmienku

(1) Ak sa to, čo rozhodnutie ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil.

(2) V prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom alebo osobou, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti.

§ 47
Návrh na vykonanie exekúcie

(1) Exekučné konanie sa začína na návrh.

(2) Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať nárok z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

(3) Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať
a) označenie súdu, ktorému je určený,
b) označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania
1. fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom alebo dátumom narodenia,
2. fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, označuje sa obchodným menom, miestom podnikania a identifikačným číslom organizácie,
3. právnická osoba, označuje sa názvom, sídlom a identifikačným číslom organizácie alebo iným identifikačným údajom; ak ide o zahraničnú právnickú osobu, tieto údaje sa musia osvedčiť pripojeným výpisom z registra alebo výpisom z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná,
c) označenie zástupcu oprávneného a ak návrh podáva viacero oprávnených, označenie spoločného zástupcu oprávnených,
d) označenie exekútora, ak sa návrh na vykonanie podáva prostredníctvom exekútora,
e) označenie exekučného titulu, na základe ktorého možno viesť exekúciu, z ktorého vyplýva oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému; ak ide o právne nástupníctvo, opis skutočností, z ktorých nástupníctvo vyplýva,
f) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, ak má byť exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou; to platí aj v prípade, ak sa preukazuje oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie nepretržitým radom indosamentov,
g) ak ide o uspokojenie práva na peňažné plnenie, vyčíslenie peňažného nároku a príslušenstva ku dňu podania návrhu,
h) označenie účtu oprávneného v banke, na ktorý mu má byť poukázané vymožené plnenie,
i) uvedenie elektronickej adresy oprávneného na účely elektronickej komunikácie s exekútorom, ak ide o oprávneného, ktorý nemá aktivovanú elektronickú schránku,
j) vyhlásenie oprávneného o splnení podmienky alebo vzájomnej povinnosti, ak to, čo exekučný titul ukladá povinnému, sa viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti a označenie dôkazov,
k) vyhlásenie oprávneného, že povinnosť podľa exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená; ak povinnosť nebola splnená čiastočne, vyhlásenie, v akej časti ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,
l) dátum podania.

(4) K návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť
a) rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti; potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje pri notárskej zápisnici,
b) listiny, ktorými sa preukazuje právne nástupníctvo; ak právne nástupníctvo vyplýva z verejných registrov, postačí odkázať na takýto register,
c) listiny, z ktorých je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak vyplývala z exekučného titulu.

(5) K návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia oprávnený pripojí aj listiny uvedené v osobitnom predpise.7i) Ak sa podľa osobitného predpisu vyžaduje rozhodnutie o uznaní alebo o vyhlásení vykonateľnosti ako podmienka výkonu cudzieho exekučného titulu, oprávnený pripojí aj rozhodnutie súdu o uznaní alebo o vyhlásení vykonateľnosti tohto cudzieho exekučného titulu. Ak bol exekučný titul osvedčený podľa osobitného predpisu a ako podmienka jeho výkonu sa nevyžaduje rozhodnutie súdu o jeho vykonateľnosti, oprávnený pripojí osvedčenie podľa tohto osobitného predpisu.7e)

(6) Exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu na vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument podpísaný zaručeným elektronickým podpisom a opatrený časovou pečiatkou alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe.

(7) Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu.

(8) Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je na účely podania návrhu potrebné vykonať konverziu pôvodného dokumentu v listinnej podobe do elektronickej podoby, vykoná ju exekútor.

(9) Ak sú z exekučného titulu oprávnení viacerí oprávnení, musia mať v exekučnom konaní spoločného zástupcu.

(10) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, oprávnený, ktorý v tuzemsku nemá miesto pre doručovanie, si musí zvoliť miesto pre doručovanie na území Slovenskej republiky alebo zástupcu pre doručovanie so sídlom alebo bydliskom v Slovenskej republike. Táto adresa je adresou pre doručovanie písomností v exekučnom konaní.

(11) Vymáhaný nárok čo do opakujúceho sa príslušenstva alebo zmluvných pokút možno uplatniť iba do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie. Výška uplatňovaného nároku vrátane príslušenstva sa musí v návrhu vyčísliť.

§ 48
Príslušnosť exekučného súdu

Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

§ 49
Začatie exekučného konania

(1) Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

(2) Začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Ak sa exekučné konanie už začalo, na neskôr podané návrhy na vykonanie exekúcie v tej istej veci sa neprihliada. Súd o tomto následku upovedomí osobu, ktorá taký návrh podala.

(3) Ak sa v priebehu exekučného konania zistí, že vec alebo časť majetku je súčasne predmetom exekúcie vykonávanej podľa osobitného predpisu,7j) prednosť má exekúcia, ktorá sa začala skôr.

§ 50
Späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia

(1) Ak oprávnený vezme späť návrh na vykonanie exekúcie skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, exekučné konanie sa zastavuje dňom, keď bolo späťvzatie návrhu doručené súdu. Na späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie sa primerane vzťahuje ustanovenie § 47 ods. 7.

(2) Ak bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu prostredníctvom exekútora, späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie možno doručiť súdu len prostredníctvom toho istého exekútora.

§ 51
Odstraňovanie vád návrhu na vykonanie exekúcie

(1) Ak sú v návrhu chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný, súd vyzve toho, kto návrh podal, na ich odstránenie prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, v lehote nie kratšej ako päť pracovných dní.

(2) Vady návrhu sa musia odstrániť prostredníctvom na to určeného elektronického formulára.

(3) Ak oprávnený napriek výzve súdu v určenej lehote neopraví návrh, v dôsledku čoho nemožno v exekučnom konaní pokračovať, súd návrh na vykonanie exekúcie odmietne a rozhodnutie doručí oprávnenému.

§ 52
Posudzovanie návrhu na vykonanie exekúcie

(1) Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie, jeho prílohy a exekučný titul. Ak tu nie sú dôvody na zamietnutie návrhu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Lehota podľa prvej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 44 písm. c) a d) alebo ak má byť vykonaná na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

(2) Súd postupuje podľa odseku 1 aj vtedy, ak sa navrhuje exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu
a) uznaného osobitným rozhodnutím,7f)
b) vyhláseného za vykonateľný podľa osobitného predpisu7e) alebo
c) na výkon ktorého sa podľa osobitného predpisu vyhlásenie vykonateľnosti nevyžaduje,7g)
d) o ktorom bolo rozhodnuté, že neexistujú dôvody neuznania.7k)

(3) Súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
a) zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu so zákonom alebo verejným poriadkom,
b) oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule,
c) sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok,
d) exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
e) sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a
1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi,
2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,
3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

§ 53

(1) Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu a nejde o prípad podľa § 52 ods. 2,7l) súd pred vydaním poverenia doručí cudzí exekučný titul povinnému a poučí ho o možnosti namietať dôvody neuznania podľa osobitného predpisu. Cudzí exekučný titul sa povinnému doručí do vlastných rúk.

(2) Ak povinný v lehote 15 dní od doručenia neuvedie dôvody, ktoré by uznaniu alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili, alebo nepodá návrh na jeho samostatné uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa,7f) súd preskúma podmienky uznania a výkonu, ktoré skúma aj bez návrhu, a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a nie sú tu dôvody pre zamietnutie návrhu, vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

§ 54
Poverenie na vykonanie exekúcie

(1) Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. Súd prideľuje veci poverením rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

(2) Súd prideľuje veci exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto, na ktorom je adresa
a) trvalého pobytu povinného, ak je povinný fyzickou osobou,
b) miesta podnikania, ak je povinný fyzickou osobou oprávnenou podnikať,
c) sídla povinného, ak je povinný právnickou osobou,
d) sídla orgánu, ktorý je podľa osobitných predpisov oprávnený konať za štát, ak je povinným štát,
e) sídla organizačnej zložky podniku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu.

(3) Ak vec nemožno prideliť postupom podľa odseku 2, pridelí sa exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom mal povinný naposledy adresu trvalého pobytu, miesta podnikania, sídla alebo sídla organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby; inak sa vec pridelí náhodným výberom exekútorovi vymenovanému pre územný obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici.

(4) Ak proti povinnému je vedená exekúcia, v ktorej už súd udelil poverenie exekútorovi, každá ďalšia vec proti tomu istému povinnému sa pridelí tomu istému exekútorovi, ktorý už vykonáva skôr začatú exekúciu proti tomuto povinnému; náhodný výber exekútora podľa odseku 1 sa v takom prípade nepoužije.

(5) Veci sú jednotlivým exekútorom podľa predchádzajúcich odsekov prideľované rovnomerne s prihliadnutím na výšku a povahu vymáhaných nárokov a s ohľadom na aktuálny počet neskončených vecí všetkých exekútorov príslušného územného obvodu.

§ 55
Obsah poverenia

(1) Poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie
a) súdu, ktorý ho vydal,
b) exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie,
c) exekučného titulu s uvedením orgánu, ktorý ho vydal, spisovej značky alebo čísla konania a dátumu vydania,
d) oprávneného a povinného,
e) vymáhaného nároku s uvedením presnej sumy, ktorá sa má vymôcť; to neplatí ak ide o vymáhanie výživného.

(2) Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 1 aj výšku preddavku na trovy exekútora.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na dodatok k povereniu.

§ 56
Začatie exekúcie

(1) Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia a exekútor sa postará o jej vykonanie.

(2) Pri vykonávaní exekúcií exekútor postupuje v poradí, v akom mu boli doručené poverenia na vykonanie exekúcie; exekúcie pre vymoženie pohľadávky na výživnom vybavuje prednostne.

§ 57
Preddavok na trovy exekútora

(1) Po doručení poverenia na vykonanie exekúcie exekútor oznámi oprávnenému skutočnosť, že bol poverený na vykonanie exekúcie na elektronickú adresu, ktorú na tento účel oprávnený uviedol v návrhu na vykonanie exekúcie a požiada zloženie preddavku na trovy exekútora (ďalej len „základný preddavok“). Ak počas exekúcie oprávnený súhlasí s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľností, predajom hnuteľných vecí alebo predajom podniku, možno požadovať preddavok na výdavky spojené s vedením exekúcie týmito spôsobmi (ďalej len „ďalší preddavok“).

(2) Základný preddavok a ďalší preddavok uhrádza oprávnený. Pri exekúcii na vymoženie výživného na maloleté dieťa základný preddavok uhrádza štát.

(3) Základný preddavok a ďalší preddavok nemožno vyžadovať, ak oprávnený
a) bol v exekučnom konaní oslobodený od súdneho poplatku z dôvodov podľa Civilného sporového poriadku a
b) vymáhaný nárok nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom, ibaže ho nadobudol dedením.

(4) Ak oprávnený na výzvu exekútora nezloží základný preddavok v lehote určenej exekútorom nie kratšej ako 10 dní, platí, že márnym uplynutím tejto lehoty navrhol zastavenie exekúcie. Ak oprávnený na výzvu exekútora nezloží ďalší preddavok, platí, že neudelil súhlas s uskutočnením exekúcie predajom nehnuteľností, predajom hnuteľných vecí alebo predajom podniku.

(5) Exekútor je povinný každý prijatý preddavok v exekučnom konaní vyúčtovať a oprávnenému vrátiť preddavok alebo jeho časť, ak nebola potrebná na úhradu trov exekútora bez zbytočného odkladu, ako je to možné.

§ 58
Zistenie majetku povinného

(1) Po doručení poverenia exekútor bez zbytočného odkladu vykoná všetko potrebné na zistenie majetku povinného tak, aby mohol vyhotoviť súpis majetku povinného. Pri zisťovaní majetku povinného exekútor prihliadne na pokyny oprávneného, ak sú pre zistenie majetku povinného potrebné a ak si ich uskutočnenie nevyžaduje značné náklady.

(2) Prvú správu o svojich zisteniach je exekútor povinný podať oprávnenému elektronicky do troch mesiacov od začatia exekúcie. K prvej správe pripojí aj súpis majetku povinného, v rozsahu, v ktorom ho bolo možné vyhotoviť. V prvej správe exekútor uvedie rozsah vykonaných šetrení na zistenie majetku povinného, ktorý možno postihnúť alebo ktorý postihol.

(3) Druhú správu o svojich zisteniach je exekútor povinný podať oprávnenému elektronicky po uplynutí deviatich mesiacov od začatia exekúcie. K správe pripojí dodatok súpisu majetku povinného, ak bol vyhotovený. Uvedie tiež rozsah vykonaných šetrení na zistenie majetku povinného, ktorý možno postihnúť alebo ktorý postihol

(4) Ďalšie správy je exekútor povinný podať oprávnenému elektronicky vždy po uplynutí polroka po uplynutí lehoty na podanie predchádzajúcej správy.

(5) Ustanovenia odsekov 2 až 4 o lehotách na podávanie správ sa nepoužijú, ak sa exekútor s oprávneným dohodne na iných lehotách na ich podávanie.

(6) Podrobnosti o zisťovaní majetku povinného a o obsahu správ oprávnenému ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom.

§ 59
Priorita uspokojenia nárokov

(1) Plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí
a) trovy exekútora,
b) istina vymáhanej pohľadávky,
c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,
d) trovy oprávneného.

(2) Z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a) použije vždy najviac 24 % plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b); na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.

(3) Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor v súlade s odsekmi 1 a 2 tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na bežné výživné.

§ 60
Upovedomenie o začatí exekúcie

(1) Po začatí exekúcie exekútor
a) upovedomí povinného a oprávneného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť,
b) povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok,
c) povinného poučí o účinkoch upovedomenia o začatí exekúcie.

(2) Exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu.

§ 61
Náležitosti upovedomenia o začatí exekúcie

(1) Upovedomenie o začatí exekúcie musí popri náležitostiach podľa § 60 ods. 1 obsahovať
a) označenie exekútora, ktorý ho vydal,
b) označenie exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
c) označenie oprávneného a povinného,
d) označenie vymáhaného nároku,
e) výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia,
f) výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia,
g) poučenie o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie, o spôsobe jeho podania a o tom, do uplynutia akej lehoty tento návrh bude mať odkladný účinok,
h) poučenie o možnosti namietať proti uznaniu alebo výkonu cudzieho rozhodnutia, ak sa podľa osobitného predpisu nevyžaduje vyhlásenie jeho vykonateľnosti, v rozsahu, v ktorom to tento osobitný predpis dovoľuje.

(2) Ak podkladom na vykonanie exekúcie je cudzí exekučný titul, k upovedomeniu o začatí exekúcie sa pripoja aj iné listiny, ak tak ustanovuje osobitný predpis. K upovedomeniu pripojí aj cudzí exekučný titul, ak povinnému nebol doručený už skôr.

§ 61a
Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

(1) Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk. Náhradné doručenie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené.

(2) Ak sa upovedomenie o začatí exekúcie nepodarilo doručiť na adresu uvedenú oprávneným, exekútor vykoná šetrenie na zistenie inej adresy povinného. Pri vykonaní šetrenia pobytu povinného vychádza najmä z registrov, ktoré má k dispozícii. Upovedomenie o začatí exekúcie bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu.

(3) Ak sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením v Obchodnom vestníku. Pri doručení oznámením v Obchodnom vestníku sa upovedomenie považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia.

(4) Podrobnosti o zisťovaní pobytu povinného ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom.

Účinky upovedomenia o začatí exekúcie

§ 61b
Bežné právne úkony

(1) Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie musí obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov v rozsahu, v ktorom to od neho možno spravodlivo požadovať s ohľadom na výšku alebo význam vymáhanej povinnosti.

(2) Za bežné právne úkony podnikateľa alebo osoby vykonávajúcej inú činnosť ako podnikanie sa považujú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti.

(3) Bežné právne úkony fyzickej osoby sú tie právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej životných potrieb, ako aj životných potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť.

(4) Za bežný právny úkon na účely tohto zákona sa nepovažuje
a) založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,
b) nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe,
c) prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie právom tretej osoby,
d) právny úkon bez primeraného protiplnenia alebo takého úkonu, ktorým by tretiu osobu zvýhodnil.

§ 61c
Nakladanie s majetkom podliehajúcim exekúcii

(1) Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov.

(2) Nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa odseku 1 nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený počas exekúcie z toho, čo ušlo bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech takej osoby, u ktorej sa podľa všeobecných predpisov predpokladá, že o úmysle ukrátiť oprávneného musela vedieť.

§ 61d
Započítanie pohľadávok

Proti vymáhanej peňažnej povinnosti nemôže povinný jednostranne započítať vzájomnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku priznanú exekučným titulom a pre jej uspokojenie by mohol viesť exekúciu na jej vymoženie voči oprávnenému.
§ 61e
Miesto plnenia vymáhanej povinnosti

(1) Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nastávajú účinky splnenia vymáhanej povinnosti len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 59 ods. 2, dostane exekútorovi.

(2) Ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bez zbytočného odkladu informovať exekútora.

§ 61f
Žiadosť povinného o splátky

(1) Povinný, ktorý voči vymáhanej povinnosti nenamieta, môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhanú povinnosť v splátkach.

(2) Exekútor splnenie vymáhanej povinnosti v splátkach povolí, ak
a) povinný je fyzickou osobou,
b) vymáhaná povinnosť presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje 2000 eur,
c) povinný vyhlási, že vymáhaná povinnosť bude zaplatená najviac v desiatich rovnomerne rozvrhnutých mesačných splátkach, pričom výška jednotlivej splátky s výnimkou poslednej splátky bude aspoň 50 eur mesačne,
d) povinný zaplatí prvú splátku a vyhlási, že ďalšie splátky bude platiť mesačne, vždy ku dňu zaplatenia prvej splátky.

(3) So súhlasom oprávneného exekútor splnenie vymáhanej povinnosti v splátkach povolí aj bez splnenia podmienok podľa odseku 2.

(4) Počas plnenia vymáhanej povinnosti v splátkach exekútor vo vykonávaní exekúcie nepokračuje. Pri nesplnení niektorej zo splátok včas sa na povolenie splátok neprihliada. Po povolení splátok sa neprihliada na návrhy povinného na odklad exekúcie.

§ 61g
Zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu

(1) Súd na návrh exekúciu zastaví, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,
b) sa začala a exekučný titul bol zrušený,
c) výkon exekúcie na základe exekučného titulu je v rozpore s verejným poriadkom,
d) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7m) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutia neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 53 ods. 2).

(2) Z dôvodov, ktoré nastali pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, možno návrh na zastavenie exekúcie podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

(3) Návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Neskôr podaný návrh odkladný účinok nemá.

(4) Ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie v časti, súd zastaví exekúciu len čiastočne.

(5) Návrh na zastavenie exekúcie pre dôvody podľa odseku 1 sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor vyzve oprávneného na vyjadrenie k návrhu v lehote nie kratšej ako 10 dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom a súdu. Inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

§ 61h

(1) O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok rozhoduje súd prednostne.

(2) Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie pojednávanie nie je potrebné nariaďovať. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

(3) Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu taký dôvod je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

(4) Rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

(5) Proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie podľa § 61g ods. 1 písm. d) je prípustné odvolanie.

§ 61i

Ak povinný vezme návrh na zastavenie exekúcie späť predtým, ako o ňom rozhodne súd, exekútor to oznámi súdu a oprávnenému. Vo vykonávaní exekúcie pokračuje tak, ako keby návrh na zastavenie nebol podaný. Súd na návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol vzatý späť, neprihliada.

§ 61j
Zastavenie exekúcie exekútorom

(1) Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak
a) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu,
b) zastavenie exekúcie navrhol oprávnený,
c) pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do jedného roka od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou a ktorý by stačil aspoň na úhradu trov v rozsahu, základného preddavku na trovy exekúcie,
d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do troch rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou a ktorý by stačil aspoň na úhradu trov v rozsahu základného preddavku na trovy exekúcie,
e) povinný splnil plnením exekútorovi vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie.

(2) Upovedomenie o zastavení exekúcie doručí účastníkom a súdu. Doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu exekučné konanie končí.

(3) Ak ide o dôvod podľa odseku 1 písm. c), upovedomenie o zastavení exekúcie zverejní exekútor bez zbytočného odkladu aj v Obchodnom vestníku. Ak ide o obchodnú spoločnosť, bez zbytočného odkladu po uplynutí šiestich mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku registrový súd vymaže bez likvidácie obchodnú spoločnosť z obchodného registra, ak ohľadom nej neprebieha konkurzné konanie.

§ 61k
Zastavenie exekúcie zo zákona

Exekúcia sa zastavuje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

§ 61l

Ak sa exekúcia zastavila, exekútor najneskôr do piatich pracovných dní zruší všetky opatrenia, ktorými sa postihol majetok povinného a bez zbytočného odkladu o tom upovedomí dotknuté osoby alebo orgány.

§ 61m
Odklad exekúcie

(1) Povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal vyhlásenie o majetku a vyhlási, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre osoby, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť zvlášť nepriaznivé následky, môže exekútora žiadať, aby výkon exekúcie odložil.

(2) Na opakované žiadosti o odklad podané počas exekučného konania sa neprihliada.

(3) Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1, exekútor žiadosti povinného vyhovie tak, že výkon exekúcie odloží a túto okolnosť účastníkom konania oznámi. Odložiť exekúciu možno bez súhlasu oprávneného len na dobu nepresahujúcu tri mesiace. So súhlasom oprávneného možno exekúciu odložiť aj na dlhší čas. Počas doby odkladu exekútor vo výkone exekúcie nepokračuje.

(4) Na návrh na odklad sa však neprihliada, ak povinnému bola už doručená dražobná vyhláška alebo po tom, čo bolo povinnému povolené splácať vymáhanú povinnosť v splátkach.

(5) Exekútor odloží exekúciu vždy, ak
a) povinný zloží zábezpeku v hodnote vymáhaného plnenia na osobitný účet exekútora, ktorý má na tento účel zriadený. V takom prípade exekútor bezodkladne zruší všetky príkazy, ktorým sa postihol majetok povinného.
b) odklad vyplýva z tohto zákona,
c) po udelení poverenia bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu.

§ 61n
Rozsah exekúcie

(1) Exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.

(2) Exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je prednostný záložný veriteľ alebo ak prednostný záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.

(3) Na exekúciu predajom zálohu sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľností alebo predajom cenných papierov podľa povahy zálohu.

§ 61o

(1) Exekúciu možno vykonať len v rozsahu nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie; to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné nárok uspokojiť.

(2) Exekútor je návrhom na vykonanie exekúcie viazaný a nemôže vykonať exekúciu vo väčšom rozsahu, než navrhuje oprávnený, aj keby bol z exekučného titulu oprávnený uplatňovať viac; to platí aj pre trovy exekúcie.

(3) Ak ide o splnenie povinnosti zaplatiť peňažný nárok a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie opakujúceho sa príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom; to neplatí, ak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priloží dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

§ 61p

(1) Exekúcii nepodlieha
a) nehnuteľný majetok štátu v správe správcu podľa osobitného predpisu7n) okrem nehnuteľností v dočasnej správe podľa osobitného predpisu,7n)
b) príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy,
c) cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu v právnických osobách,
d) prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu,
e) iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon.

(2) Majetok štátu, ktorý nie je uvedený v odseku 1 a majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky nepodlieha exekúcii, ak bol vylúčený z exekúcie z dôvodu, že je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh. Návrh na vylúčenie vecí z exekúcie možno v takom prípade podať do 60 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

(3) Exekúciu na majetok štátu podľa odseku 2 možno vykonať len na majetok štátu v správe správcu majetku štátu,7n) z ktorého činnosti nárok oprávneného vznikol.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 4 až 7n znejú:
„4) § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
5) § 5, § 10 až 13 a § 17 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6) Napríklad zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
7) Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7a) Zákon č. 201/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7b) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
7c) § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7d) § 8 zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7e) Napríklad Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 16. 1. 2001), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31. 7. 2007), Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10. 1. 2009), Lugánsky dohovor zo 16. septembra 1988 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktorým sa rozširuje pôsobnosť pravidiel obsiahnutých v Bruselskom dohovore z roku 1968 na niektoré členské štáty Európskeho združenia voľného obchodu.
7f) Napríklad § 67 ods. 2 a 4 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.
7g) Napríklad Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4. 2004), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30. 12. 2006), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20. 12. 2012), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29. 6. 2013).
7h) Napríklad § 67 ods. 3 zákona č. č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, § 49 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
7i) Napríklad § 47 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7j) Napríklad zákon č. 65/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
7k) Napríklad čl. 36 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20. 12. 2012).
7l) Napríklad § 67 ods. 3 zákona č. č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, § 49 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach (Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb.), zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 207/1964 Zb.).
7m) Napríklad § 67 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, § 49 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 16. 1. 2001), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31. 7. 2007), Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10. 1. 2009), Lugánsky dohovor zo 16. septembra 1988 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktorým sa rozširuje pôsobnosť pravidiel obsiahnutých v Bruselskom dohovore z roku 1968 na niektoré členské štáty Európskeho združenia voľného obchodu.
7n) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

4. V § 67 odsek 1 znie:
„(1) Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol.“.

5. § 79 a 80 vrátane nadpisu nad paragrafom znejú:

„Odklad a zastavenie exekúcie

§ 79

Ak sa povolil odklad exekúcie, exekútor upovedomí o tom platiteľa mzdy do troch dní od povolenia odkladu exekúcie. Platiteľ mzdy po doručení tohto upovedomenia prestane vykonávať zrážky zo mzdy povinného, a to až do času, kým mu exekútor nedoručí príkaz, aby sa v zrážkach pokračovalo.

§ 80

Na návrh povinného exekútor ukončí exekúciu zrážkami zo mzdy, ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Predpokladať, že povinný bude plniť výživné dobrovoľne možno vtedy, ak povinný zaplatil zameškané výživné a počas troch mesiacov sú vykonávané zrážky zo mzdy na bežné výživné.“.

6. V § 81 odsek 1 znie:
„(1) Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy exekútorovi.“.

7. V § 86 odsek 1 znie:
„(1) Ak niektorý platiteľ mzdy nesplní povinnosť uvedenú v § 84 ods. 1 a 2 alebo v § 85 ods. 2, môže sa oprávnený na jeho všeobecnom súde domáhať, aby mu platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mal právo, keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.“.

8. V § 86 ods. 2 sa vypúšťa posledná veta.

9. V § 87 ods. 2 sa slovo „oprávnenému“ nahrádza slovom „exekútorovi“.

10. V § 96 odsek 1 znie:
„(1) Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) do 15 dní po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol.“.

11. V § 96 ods. 3 sa slovo „oprávnenému“ nahrádza slovom „exekútorovi“.

12. § 100 a 101 znejú:

㤠100

Ak sa povolil odklad exekúcie, banka blokuje pohľadávky na účte povinného ďalej, ale blokované sumy nepoukazuje exekútorovi, kým sa odklad exekúcie nezruší.

§ 101

Na návrh povinného exekútor ukončí exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Predpokladať, že povinný bude plniť výživné dobrovoľne možno vtedy, ak povinný zaplatil zameškané výživné a počas troch mesiacov sú vykonávané zrážky zo mzdy na bežné výživné.“.

13. V § 107 odsek 1 znie:
„(1) Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol.“.

14. V § 108 ods. 3 sa slovo „oprávnenému“ nahrádza slovom „exekútorovi“.

15. V § 109 ods. 1 prvá veta znie: „Ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky.“.

16. V § 110 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

17. V § 113b odsek 4 znie:
„(4) Po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, vydá exekútor exekučný príkaz. Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti do vlastných rúk.“.

18. V § 116 ods. 1 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Exekúciu predajom hnuteľných vecí možno vykonať len vtedy, ak s tým oprávnený súhlasí.“.

19. § 122 znie:

㤠122

Spísané veci sa odhadnú. Odhad vykoná exekútor s odbornou starostlivosťou. Ak účastník konania tvrdí, že odhad je nesprávny, na jeho námietku exekútor prihliadne len vtedy, ak sa zároveň pripojí znalecký posudok. O výške určenej ceny spísaných vecí musí byť povinný upovedomený. To neplatí, ak exekútor spíše veci, ktoré sa rýchlo kazia (§ 120 ods. 1).“.

20. V § 123 odsek 1 znie:
„(1) Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol.“.

21. V § 126 odsek 4 znie:
„(4) Ak nie je možné uskutočniť predaj vecí žiadnym zo spôsobov uvedených v odseku 3, exekútor exekúciu predajom týchto hnuteľných vecí ukončí.“.

22. V § 131 ods. 2 sa vypúšťajú slová „podľa § 45“.

23. V § 136 ods. 2 sa slová „bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, ak spĺňa všetky náležitosti návrhu podľa § 39“ nahrádzajú slovami „keď bolo exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie“.

24. V § 137 odsek 1 znie:
„(1) Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol.“.

25. V § 138 ods. 1 sa vypúšťa čiarka za slovom „závady“ a slová „a okresný úrad, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza“.

26. V § 139 odsek 5 znie:
„(5) O vyhotovení znaleckého posudku a o cene hnuteľnosti v ňom uvedenej upovedomí exekútor oprávneného, povinného, záložného veriteľa povinného a osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo a poučí ich o možnosti nahliadnuť do znaleckého posudku u exekútora.“.

27. V § 139 sa vypúšťa odsek 6.

Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 6.

28. V § 140 ods. 2 písmeno d) znie:
„d) výšku zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde môže byť zložená, čo je dokladom o jej zložení a spôsob a lehotu jej vrátenia záujemcovi o kúpu nehnuteľnosti, ktorý nie je vydražiteľom,“.

29. V § 140 ods. 2 písm. l) sa slová „(§ 55 ods. 1)“ nahrádzajú slovami „(§ 43)“.

30. V § 141 odsek 1 znie:
„(1) Dražobná vyhláška sa doručí oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkovi a každému, kto má k nehnuteľnosti vecné alebo predkupné právo, ak sú zjavné zo spisov alebo z katastra nehnuteľností ako doporučenú zásielku s doručenkou.“.

31. V § 141 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 2 až 6.

32. V § 142 ods. 1 znie:
„(1) Záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti sú povinní ako zábezpeku zložiť najviac 30% najnižšieho podania určeného podľa odseku 2. Ak chce záujemca pri dražbe uplatniť svoje predkupné právo, musí ho preukázať najneskôr pri zložení zábezpeky.“.

33. V § 142 ods. 3 sa za slovo „byť“ vkladajú slová „kratšia ako 30 dní a“.

34. V § 143 znie:

㤠143

(1) Ak vydražiteľ nezaplatí najvyššie podanie včas, vykoná exekútor opätovnú dražbu nehnuteľnosti. Pre opätovnú dražbu platia ustanovenia o prvej dražbe s tým, že najnižšie podanie sa rovná 90% najnižšieho podania určeného podľa § 142 ods. 2.

(2) So zábezpekou zloženou vydražiteľom, ktorý nezaplatil najvyššie podanie včas, sa naloží ako s výťažkom exekúcie v rozsahu jednej tretiny z tejto zábezpeky, nie však v rozsahu väčšom ako 1 000 eur. Zvyšok zloženej zábezpeky sa takémuto vydražiteľovi vráti.“.

35. V § 144 ods. 3 sa vypúšťajú slová „(§ 44)“.

36. § 145 znie:

㤠145

(1) Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, ďalší termín dražby určí exekútor tak, aby sa dražba konala najskôr po uplynutí 30 dní od bezúspešnej dražby. Najnižšie podanie v takom prípade tvoria tri štvrtiny ceny určenej znaleckým posudkom. Ak sa ani na ďalšom termíne dražby neurobilo najnižšie podanie znížené podľa predchádzajúcej vety, môže exekútor určiť, ak nejde o byt alebo dom, v ktorom má povinný hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, ďalší termín dražby a to tak, že aby sa dražba konala najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho termínu dražby, v takom prípade môže najnižšie podanie tvoriť polovica ceny určenej znaleckým posudkom.

(2) Ak sa nepodarí predať nehnuteľnosť na dražbe do jedného roka od vydania exekučného príkazu, exekútor exekúciu predajom tejto nehnuteľnosti ukončí.“.

37. V § 147 odsek 2 znie:
„(2) Námietky sa zapíšu do zápisnice. O námietkach rozhodne súdu spolu s rozhodnutím o príklepe.“.

38. V § 147 sa vypúšťa odsek 4.

39. V § 148 ods. 1 sa vypúšťajú slová „(§ 45)“ a číslovka „60“ sa nahrádza číslovkou „30“.

40. V § 148 ods. 2 sa vypúšťajú slová „miestne príslušnému daňovému úradu a“.

41. § 152 sa vypúšťa.

42. V § 156 sa slová „§ 152 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 143 ods. 2“.

43. V § 157 odsek 1 znie:
„(1) Podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú pohľadávky v tomto poradí:
a) trovy exekúcie vrátane trov v rozsahu základného preddavku okrem trov vzniknutých v súvislosti s vedením exekúcie inými spôsobmi exekúcie ako predajom nehnuteľnosti,
b) nedoplatky výživného na maloleté dieťa splatné ku dňu rozvrhu,
c) pohľadávky zabezpečené záložným právom podľa poradia rozhodujúceho pre ich uspokojenie,
d) pohľadávka oprávneného vymáhaná v exekúcii, pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,
e) ostatné pohľadávky.“.

44. V § 157 ods. 2 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak odsek 1 písm. c) neustanovuje inak.“.

45. V § 157 ods. 3 sa vypúšťa čiarka za slovom „príklepu“ a slová „ako aj súdne trovy“.

46. V § 161 odsek 2 znie:
„(2) Námietky sa zapíšu do zápisnice. O námietkach rozhodne súdu spolu s rozhodnutím o rozvrhu.“.

47. V § 161 sa vypúšťa odsek 4.

48. § 162 znie:

㤠162

Súd rozhodne o nárokoch, ktoré boli na pojednávaní o rozvrhu zapreté čo do pravosti, výšky, poradia alebo spôsobu úhrady (§ 43). Takéto rozhodnutie je účinné proti všetkým veriteľom i proti povinnému.“.

49. V § 163 sa slová „§ 55 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 43“.

50. § 164 znie:

㤠164

(1) Ak boli vznesené námietky proti rozvrhu výťažku, rozvrh výťažku podlieha schváleniu súdu; súd rozhodne o rozvrhu výťažku najneskôr do 30 dní. Ak proti rozvrhu výťažku neboli vznesené námietky, márnym uplynutím lehoty na podanie námietok podľa § 161 ods. 1 sa považuje rozvrh za schválený.

(2) Rozhodnutie o rozvrhu výťažku a o námietkach proti rozvrhu výťažku doručí exekútor osobám, ktoré mali byť predvolané na rozvrhové pojednávanie podľa § 154 ods. 1, osobám, o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na tomto pojednávaní a tomu, kto podal námietky proti rozvrhu výťažku.“.

51. V § 167 odsek 2 znie:
„(2) Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného, ktorý zloží exekútorovi ďalší preddavok na odmenu exekútora za zriadenie exekučného záložného práva nehnuteľnosť.“.

52. V § 168 ods. 1 písmeno b) znie:
„b) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol vydá exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností).“.

53. V § 168 ods. 4 sa vypúšťajú slová „dňom doručenia exekučného príkazu“.

54. V § 171 ods. 1 sa vypúšťajú druhá a tretia veta.

55. V § 173 ods. 1 písmeno b) znie:
„b) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol vydá exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností).“.

56. V § 179a ods. 2 sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.

57. V § 181 ods. 2 písmeno b) znie:
„b) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti) a určí termín vypratania.“.

58. V § 184 ods. 2 písmeno b) znie:
„b) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním bytu) a určí termín vypratania.“.

59. V § 185 ods. 3 sa vypúšťajú slová „(§ 45)“.

60. V § 185 odsek 4 znie:
„(4) Ustanovenia o rozhodovaní súdu o návrhu na zastavenie exekúcie sa použijú obdobne.“.

61. V § 186 ods. 4 písmeno b) znie:
„b) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie odobratím veci, príkaz na vykonanie exekúcie odobratím cenných papierov) a odobratú vec so všetkým, čo k nej patrí, alebo cenné papiere odovzdá oprávnenému.“.

62. V § 189 ods. 2 písmeno b) znie:
„b) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie rozdelením spoločnej veci predajom) a vykoná exekúciu.“.

63. V § 189 odsek 5 znie:
„(5) Ak sa nepodarí spoločnú hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť predať, exekútor exekúciu rozdelením spoločnej veci ukončí.“.

64. V § 190 ods. 2 písmeno b) znie:
„b) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie rozdelením spoločnej veci) a vykoná exekúciu spôsobom určeným v exekučnom titule.“.

65. V § 191 ods. 2 písmeno b) znie:
„b) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, vydá exekučný príkaz a vykoná exekúciu.“.

66. V § 192 ods. 1 sa vypúšťajú slová „(§ 44)“.

67. Šiesta časť vrátane nadpisu znie:

„ŠIESTA ČASŤ
TROVY EXEKUČNÉHO KONANIA

§ 195
Trovy exekútora

Trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada jeho výdavkov.

Odmena a náhrada výdavkov exekútora

§ 196

(1) Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a paušálna náhrada výdavkov, a náhrada účelne vynaložených výdavkov na úkony znaleckej alebo prekladateľskej činnosti.

(2) Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

§ 197

Ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného po začatí exekučného konania, do okamihu odoslania upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, patrí exekútorovi len paušálna náhrada výdavkov.

§ 198

Ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora, odmena ani náhrada výdavkov pôvodnému exekútorovi nepatrí.

§ 199

Výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, spôsob ich určenia a výšku základného preddavku a ďalšieho preddavku ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 199a
Trovy oprávneného

Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Iné trovy oprávneného sú v exekučnom konaní z uspokojenia vylúčené.

Platenie trov

§ 199b

Oprávnený v exekučnom konaní platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú, trovy svojho zástupcu, základný preddavok a ďalší preddavok. Povinný v exekučnom konaní platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu

§ 199c

(1) Trovy exekútora v exekučnom konaní platí povinný a to splnením vymáhaného nároku, alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo speňaženia svojho majetku podliehajúceho exekúcii.
(2) Ak sa exekúcia zastavila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhanej povinnosti povinným, platí trovy exekútora oprávnený. Trovy exekútora sa v takom prípade uspokoja zo základného, prípadne ďalšieho preddavku.

Náhrada trov

§ 199d

(1) Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie. Trovy oprávneného v exekučnom konaní nahrádza povinný splnením vymáhaného nároku, alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo speňaženia svojho majetku podliehajúceho exekúcii.

(2) Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

§ 199e

Ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene podľa osobitného predpisu. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

§ 199f

Oprávnený a povinný majú právo do 30 od zastavenia exekučného konania žiadať exekútora o vystavenie konečného vyúčtovania exekučného konania, v ktorom uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekúcie exekútora v členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty.

§ 199g

Oprávnený zodpovedá za škodu, ktorá povinnému vznikne v súvislosti s exekučným konaním, ak nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 17bb znie:
„17bb) § 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.“.

68. Siedma časť vrátane nadpisu znie:

„SIEDMA ČASŤ
PROCESNÉ USTANOVENIA

§ 200
Použitie Civilného sporového poriadku

Ak tento zákon neustanovuje inak, na exekučné konanie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

§ 201

(1) V exekučnom konaní
a) nemožno odpustiť zmeškanie lehôt,
b) po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na jeho obnovu,
c) rozhodnutia vydané v exekučnom konaní sú predbežne vykonateľné; nie je prípustný odklad vykonateľnosti,
d) v inom ako v exekučnom konaní alebo v konaní exekučným konaním vyvolanom nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by sa ukladala povinnosť exekútorovi.

(2) Exekučné konanie môže súd prerušiť len pre dôvody podľa § 162 ods. 1 písm. b) a c) Civilného sporového poriadku.

(3) V exekučnom konaní môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.

(4) Oslobodenie od súdnych poplatkov nemožno priznať oprávnenému, ktorý opakovane vymáha nároky nadobudnuté prevodom alebo prechodom s cieľom viesť exekúciu bez povinnosti platiť súdne poplatky; v takomto prípade sa neprihliadne ani na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa osobitného predpisu.17bc)

§ 202
Rozhodovanie súdu

(1) V exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje len vtedy, ak to pokladá za potrebné.

(2) Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemusí obsahovať odôvodnenie.

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd v exekučnom konaní rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon.

(4) Dovolanie ani mimoriadne dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

(5) Ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje.

§ 203
Vypočutie

V exekučnom konaní môže súd aj bez nariadenia pojednávania nariadiť vypočutie osoby, ak jej výpoveď môže mať význam pre rozhodnutie alebo postup súdu v konaní.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 17bc znie:
„17bc) § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.“.

69. V celom texte ustanovenia § 221 ods. 3 sa slová „§ 46 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 61j ods. 1 alebo § 61l“.

70. V § 226 ods. 4 sa slová „§ 34 a 35“ nahrádzajú slovami „§ 41 a 42“.

71. V § 228e ods. 1 a § 228i ods. 6 sa slová „§ 41 ods. 2 písm. i)“ nahrádzajú slovami „§ 44 ods. 2 písm. i)“.

72. Za § 243f sa vkladajú § 243g až 243i, ktoré vrátane nadpisu nad paragrafom znejú:

„Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017

§ 243g

Ak tento zákon v § 243h a § 243i neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. januárom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2016.

§ 243h

(1) V exekučnom konaní začatom na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi pred 1. januárom 2017 sa musí žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podať na súde najneskôr 31. januára 2017. Ak bude žiadosť exekútora o udelenie poverenia v exekučnom konaní začatom pred 1. januárom 2017 doručená súdu po 31. januári 2017, súd exekútorovi žiadosť o udelenie poverenia vráti. Vrátením žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi sa exekučné konanie zastavuje.

(2) Ak oprávnený po zastavení konania podľa odseku 1 podá návrh na vykonanie exekúcie podľa predpisov účinných od 1. januára 2017, účinky pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú zachované, ak je návrh podaný na súde do 1. marca 2017. O tom exekútor oprávneného poučí.

§ 243i

(1) Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v exekučnom konaní začatom pred 1. januárom 2017, ak
a) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu,
b) zastavenie exekúcie navrhol oprávnený,
c) pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do jedného roka od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok aspoň v sume základného preddavku na trovy exekúcie podľa predpisov účinných od 1. januára 2017,
d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do troch rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok aspoň v sume základného preddavku na trovy exekúcie podľa predpisov účinných od 1. januára 2017.

(2) Pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie podľa odseku 1 písm. c) a d) exekútor zašle oprávnenému správu o zisťovaní majetku povinného v rozsahu podľa predpisov účinných po 1. januári 2017, ktorej obsahom sú úkony uskutočnené exekútorom na zistenie majetku povinného.

(3) Upovedomenie o zastavení exekúcie doručí účastníkom a súdu. Doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu exekučné konanie končí.

(4) Ak ide o dôvod podľa odseku 1 písm. c), upovedomenie o zastavení exekúcie zverejní exekútor bez zbytočného odkladu aj v Obchodnom vestníku. Ak ide o obchodnú spoločnosť, bez zbytočného odkladu po uplynutí šiestich mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku registrový súd vymaže bez likvidácie obchodnú spoločnosť z obchodného registra, ak ohľadom nej neprebieha konkurzné konanie.

(5) Ak je tu niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie podľa odseku 1, ustanovenia § 57 a 58 v znení účinnom do 31. decembra 2016 sa nepoužijú.

(6) Ak exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa odseku 1, na návrhy na zastavenie exekúcie sa neprihliada.

(7) V konaniach zastavených podľa odseku 1 môže exekútor podať na súd návrh na priznanie trov exekúcie do 15 dní od skončenia exekučného konania; na neskôr podané návrhy sa neprihliada. Ak v tejto lehote exekútor návrh nepodá, patria exekútorovi trovy voči oprávnenému vo výške 40 eur, ak sa exekútor s oprávneným nedohodol inak. Trovy exekúcie je oprávnený povinný uhradiť exekútorovi do 15 dní od doručenia výzvy na ich úhradu.“.

Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 89/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 150/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 85/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 457/2000 Z. z., zákona č. 162/2001 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 531/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 432/2004 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 621/2005 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 511/2007 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 71/2009 Z. z., zákona č. 503/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 297/2012 Z. z., zákona č. 64/2013 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 357/2013 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 267/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 390/2015 Z. z., zákona č. 402/2015 Z. z., zákona č. 438/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 6 ods. 4 a § 6 ods. 5 sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 3“.

2. V § 6 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Ustanovenie odseku 3 o znížení poplatku sa nepoužije ani v exekučnom konaní.“.

3. V sadzobníku súdnych poplatkov položka 13 znie:

„Položka 13

Z návrhu na vykonanie exekúcie 16,50 eura“.

Čl. III

Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 165/2003 Z. z., zákona č. 603/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 214/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 46/2011 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 314/2011 Z. z., zákona č. 394/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 234/2012 Z. z., zákona č. 352/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 374/2014 Z. z., zákona č. 35/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 359/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 405/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 90/2016 Z. z. a zákona č. 91/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 91 sa odsek 4 dopĺňa písmenom x), ktoré znie:
„x) Sociálnej poisťovne86df) na účely konania vo veciach vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v poskytovateľovi platobných služieb, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom podľa osobitného predpisu.86dg)“.

„Poznámky pod čiarou k odkazom 86df a 86dg znejú:
86df) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
86dg) § 225j zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. …/2016 Z. z.“.

Čl. IV

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona
č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. …/….. Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 ods. 1 sa za slovami „vykonávaním sociálneho poistenia“ slovo „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok“.

2. V § 142 ods. 1 druhej vete sa slová „Zaplatením pohľadávky na poistnom postúpenej“ nahrádzajú slovami „Zaplatením odplaty za pohľadávku na poistnom postúpenú“.

3. V § 148 odsek 1 znie:
„(1) Pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa § 240 (ďalej len „pohľadávka“) sa vymáhajú
a) Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona, a to do zastavenia konania vo veciach vymáhania pohľadávok, alebo
b) podľa osobitných predpisov,81) a to po zastavení konania podľa písmena a).“.

4. V § 148 ods. 4 sa vypúšťajú slová „dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná“.

5. V § 178 ods. 1 sa písmeno a) dopĺňa dvadsiatym bodom, ktorý znie:
„20. vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,1) pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu.“.

6. V § 178 ods. 1 písm. f) sa slová „vyberať a vymáhať“ nahrádzajú slovom „vyberať“ a slová „a pohľadávky na príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1)“ sa nahrádzajú slovami „na dávkach podľa písmena a) druhého bodu až piateho bodu, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,1) pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa písmena a) druhého bodu až piateho bodu,“.

7. V § 179 ods. 1 sa písmeno a) dopĺňa pätnástym bodom, ktorý znie:
„15. vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa prvého bodu, pokute a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa prvého bodu.“.

8. V § 179 ods. 1 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie:
„g) vymáhať pohľadávky na dávkach podľa písmena a) prvého bodu, príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách podľa písmena a) trinásteho bodu, príspevku športovému reprezentantovi podľa písmena a) štrnásteho bodu, pokute a na náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa písmena a) prvého bodu, príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách podľa písmena a) trinásteho bodu a príspevku športovému reprezentantovi podľa písmena a) štrnásteho bodu,“.

Doterajšie písmena g) až o) sa označujú ako h) až p).

9. § 224 a 225 vrátane nadpisu nad § 224 znejú:

„Osobitný spôsob vymáhania pohľadávok

§ 224

(1) Exekučný titul podľa § 225b je za podmienok ustanovených týmto zákonom vykonateľný podľa osobitných predpisov.81)

(2) Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, Sociálna poisťovňa uskutoční vymáhanie pohľadávok zrážkami z dávky. Vymáhanie pohľadávok zrážkami z dávky možno uskutočniť len z dávky toho istého druhu sociálneho poistenia, z ktorého vznikla povinnosť vrátiť dávku.

(3) Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím o povinnosti vrátiť príspevok účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách, príspevok športovému reprezentantovi, alebo ich časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, Sociálna poisťovňa uskutoční vymáhanie pohľadávok zrážkami z dôchodkovej dávky.

(4) Sociálna poisťovňa je povinná oznámiť začatie vymáhania pohľadávky zrážkami z dávky podľa odsekov 2 a 3 účastníkovi konania, ktorého sa toto vymáhanie týka.

(5) Na vymáhanie pohľadávok zrážkami z dávky podľa odsekov 2 a 3 sa vzťahujú osobitné predpisy.100)

§ 225

Dohoda o zrážkach z dávok sa môže uzatvoriť iba na pohľadávky na výživnom a na príspevok na výživu, a to až do sumy, ktorú možno postihnúť výkonom rozhodnutia.“.

10. Za tretiu časť sa vkladá nová štvrtá časť, ktorá vrátane nadpisu znie:

„ŠTVRTÁ ČASŤ
KONANIE VO VECIACH VYMÁHANIA POHĽADÁVOK

§ 225a
Základné ustanovenia

(1) Konaním vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona je konanie, ktorým Sociálna poisťovňa z úradnej moci vymáha pohľadávky.

(2) Na konanie vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti, ak v tejto časti nie je neustanovené inak. Ustanovenia § 221 až 223 sa nepoužijú.

(3) Sociálna poisťovňa je povinná
a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona,
b) vymáhať pohľadávky len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.

(4) Navrátenie do predošlého stavu je v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona vylúčené.

§ 225b
Exekučný titul

Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil.

§ 225c
Začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok

(1) Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína Sociálna poisťovňa na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok. Dňom vydania rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

(2) Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok obsahuje
a) názov organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala,
b) číslo a dátum vydania rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorým je fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo účastníka konania, ktorým je právnická osoba,
d) označenie exekučného titulu,
e) sumu pohľadávky,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky alebo ak sa rozhodnutie vyhotoví s použitím výpočtovej techniky v medzinárodnej abecede s predtlačeným odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

(3) Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok sa nedoručuje.

§ 225d
Odloženie vymáhania pohľadávok

(1) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne odloží vymáhanie pohľadávok, ak účastníkovi konania boli povolené splátky pohľadávok.

(2) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže odložiť vymáhanie pohľadávok z vlastného podnetu, ak sa preverujú skutočnosti rozhodujúce na zastavenie konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

(3) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže vymáhanie pohľadávok na žiadosť účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, odložiť aj vtedy, ak sa účastník konania bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladné vymáhanie pohľadávok mohlo mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí účastník konania preukázať.

(4) Ak príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne odloží vymáhanie pohľadávok, úkony, ktoré vykonala, zostávajú zachované, ak v rozhodnutí o odložení vymáhania pohľadávok nie je určené inak.

(5) Rozhodnutie o odložení vymáhania pohľadávok sa doručuje do vlastných rúk účastníkovi konania a osobám podľa jednotlivých spôsobov vymáhania pohľadávok.

(6) Proti rozhodnutiu o odložení vymáhania pohľadávok nie sú prípustné opravné prostriedky.

§ 225e
Zastavenie konania vo veciach vymáhania pohľadávok

(1) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne zastaví konanie vo veciach vymáhania pohľadávok, ak
a) exekučný titul bol zrušený,
b) exekučný titul sa nestal vykonateľným,
c) právo vymáhať pohľadávku je premlčané a účastník konania vzniesol námietku premlčania alebo právo na vymáhanie pohľadávky zaniklo,
d) pohľadávka bola uspokojená,
e) nemožno uplatniť ani jeden zo spôsobov vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona,
f) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok pokračovať.

(2) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.

§ 225f
Doručovanie rozhodnutia o odložení vymáhania pohľadávok
a o zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok

Rozhodnutie vydané podľa § 225d a 225e sa doručuje účastníkovi konania a osobám podľa jednotlivých spôsobov vymáhania pohľadávok.

Spôsoby vymáhania pohľadávok
§ 225g

(1) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže vymáhať pohľadávky
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov (ďalej len „zrážky zo mzdy“),
b) prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v poskytovateľovi platobných služieb (ďalej len „prikázanie pohľadávky“),
c) zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa (ďalej len „zrážky z dávok“).

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže vymáhať pohľadávky spôsobom, ktorý si určí, a môže vymáhať pohľadávky u jedného účastníka konania aj niekoľkými spôsobmi súčasne.

Vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy

§ 225h

(1) Ak sa v ustanoveniach o vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na osobu, voči ktorej má účastník konania nárok na mzdu alebo plat alebo iný príjem. Iným príjmom sa rozumejú pracovné odmeny členov družstiev a príjmy, ktoré účastníkovi konania nahrádzajú odmenu za prácu, najmä náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a dávky a iné príjmy vyplácané podľa osobitných predpisov.100aa)

(2) Ak má účastník konania popri nároku na mzdu alebo plat aj nárok na iný príjem uvedený odseku 1 poslednej vete, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.

(3) Vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy podliehajú všetky príjmy, ktoré účastník konania získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy uvedené v odseku 1 poslednej vete, ak nie sú týmto zákonom alebo osobitným predpisom100ab) z vymáhania pohľadávok vylúčené.

(4) Vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy nepodliehajú
a) suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu100ac) alebo jej časť, ak účastník konania platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu100ac) alebo jej časť,
b) suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa osobitného predpisu,100ad) ak účastník konania platí úhradu za sociálne služby,
c) pomoc v hmotnej núdzi a jednorazová dávka v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,100ae)
d) peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu,100af)
e) štátne sociálne dávky podľa osobitných predpisov,100ag)
f) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu,100ah)
g) opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru podľa osobitného predpisu,100ai)
h) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

§ 225i
Vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy

(1) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk platiteľovi mzdy príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a účastníkovi konania upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a zakáže účastníkovi konania, nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré možno vymáhať spôsobmi podľa tohto zákona a to až do sumy vymáhanej pohľadávky. Účastník konania stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

(2) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu podľa odseku 1 vykonával zo mzdy účastníka konania určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy. Účastníkovi konania sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanovuje osobitný predpis.100ab)

(3) Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahuje
a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vydala,
b) číslo a dátum vydania príkazu na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy,
c) označenie platiteľa mzdy,
d) označenie exekučného titulu,
e) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou,
f) sumu pohľadávky,
g) číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,
h) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky.

(4) Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie voči nemu nie je prípustné.

(5) Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahuje
a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vydala,
b) označenie exekučného titulu,
c) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou,
d) sumu pohľadávky,
e) výzvu na zaplatenie pohľadávky v lehote do ôsmich dní od doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy,
f) upozornenie, že ak pohľadávka nebude zaplatená v lehote podľa písmena e) príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne pristúpi k vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy na základe exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy,
g) informáciu, že upovedomenie o vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy,
h) číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,
i) variabilný symbol,
j) poučenie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vrátane poučenia, či rozhodnutie možno preskúmať súdom,
k) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky.

(6) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie zamietlo, vydá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy.

(7) Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahuje
a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy vydala,
b) číslo a dátum vydania exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy,
c) označenie platiteľa mzdy,
d) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou,
e) sumu pohľadávky,
f) číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,
g) variabilný symbol,
h) informáciu, že exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy,
i) poučenie o tom, že proti tomuto exekučnému príkazu nie je prípustné odvolanie,
j) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky.

(8) Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie voči nemu nie je prípustné.

(9) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy a účastníkovi konania. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy zrážať zo mzdy účastníka konania sumy na úhradu pohľadávky podľa osobitných predpisov;100ab) ustanovenie odseku 2 druhá veta platí rovnako. Platiteľ mzdy je povinný poukazovať zrážky zo mzdy na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne uvedený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy.

(10) Platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy poukazovať na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sumy zrazené zo mzdy účastníka konania.

(11) Platiteľ mzdy je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia osobitného predpisu,100ab) len vtedy, ak s tým súhlasí účastník konania.

(12) Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy, môže mu príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť pokutu podľa § 239. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy účastníka konania zrážky riadne, alebo ak ich nepoukáže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne po doručení exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne podľa tohto zákona vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do sumy pohľadávky.

(13) Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po vyrovnaní vymáhanej pohľadávky.

(14) Ak sa po doručení exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávky zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa tento exekučný príkaz aj na mzdu účastníka konania u nového platiteľa mzdy.

(15) Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy účastníka konania vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od účastníka konania alebo doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy skôr, vzniká mu povinnosť dňom, keď mu bol doručený exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy.

(16) Ak účastník konania uzatvorí nový pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť platiteľovi mzdy písomné potvrdenie o tom, či je proti nemu vedené vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy. Takéto potvrdenie je povinný vydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah.

(17) Zamestnávateľ, ktorý uzatvára so zamestnancom pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bolo vydané oznámenie o začatí vymáhania pohľadávky zrážkami zo mzdy alebo exekučným príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy. Takéto potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ vydať zamestnancovi, u ktorého skončil pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah.

(18) Platiteľ mzdy je povinný oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy účastníka konania, pretože účastník konania v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky.

(19) Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy vykonať účastníkovi konania aj z časti mzdy. Odvod zrážok príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne vykoná platiteľ mzdy po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.

(20) Ak sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy doručí platiteľovi mzdy po tom, ako bola časť mesačnej mzdy účastníkovi konania vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby účastník konania mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.

(21) Ak sa preddavok na mzde vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na mzde na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku na mzde sa účastníkovi konania vykonávajú zrážky. Mzda účastníka konania za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali účastníkovi konania zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov na mzde príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne už vyplatili.

(22) Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz zrážky sa vypočítajú za každý kalendárny mesiac osobitne.

(23) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk novému platiteľovi mzdy pôvodný exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy, na ktorého základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy účastníka konania, a poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy. Oboznámi ho s doterajším priebehom vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, najmä so sumou vykonaných zrážok zo mzdy, a uvedie zostatok pohľadávky.

(24) Ak účastník konania poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy na všetky jeho mzdy.

(25) Ak príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prikazuje vykonať vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem účastníka konania nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne potom určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.

(26) Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa účastníkovi konania vykonávajú zrážky

Vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky

§ 225j

(1) Vymáhaním pohľadávok prikázaním pohľadávky môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na účte, ktorý vedie poskytovateľ platobných služieb v prospech účastníka konania. Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu vedeného v poskytovateľovi platobných služieb možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte podľa Obchodného zákonníka.100aj)

(2) Vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky sa vykoná odpísaním pohľadávky z účtu účastníka konania vedeného v poskytovateľovi platobných služieb a jej poukázaním na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne určený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky.

(3) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk poskytovateľovi platobných služieb príkaz o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a účastníkovi konania upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky a zakáže účastníkovi konania, nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré možno vymáhať spôsobmi podľa tohto zákona a to až do sumy vymáhanej pohľadávky.

(4) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prikáže poskytovateľovi platobných služieb, aby po doručení príkazu podľa odseku 3 zablokoval na účte účastníka konania peňažné prostriedky do sumy pohľadávky, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet účastníka konania postupne.

(5) Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky obsahuje
i) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vydala,
j) číslo a dátum vydania príkazu na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky,
k) označenie poskytovateľa platobných služieb,
l) označenie exekučného titulu,
m) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo účastníka konania, ktorý je právnickou osobou,
n) sumu pohľadávky,
o) zákaz nakladania s peňažnými prostriedkami na účte v poskytovateľovi platobných služieb až do sumy vymáhanej pohľadávky po doručení upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky,
p) číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,
q) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky.

(6) Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie voči nemu nie je prípustné.

(7) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne upovedomí účastníka konania o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky pred vydaním exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky.

(8) Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky obsahuje
a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vydala,
b) označenie exekučného titulu,
c) meno, priezvisko, adresa a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo účastníka konania, ktorý je právnickou osobou,
d) sumu pohľadávky,
e) výzvu na zaplatenie pohľadávky do ôsmich dní od doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky,
f) upozornenie, že ak pohľadávka nebude uspokojená v lehote podľa písmena e) príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne pristúpi k vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky na základe exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky,
g) zákaz nakladania s peňažnými prostriedkami na účte v poskytovateľovi platobných služieb až do sumy vymáhanej pohľadávky po doručení upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky,
h) číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,
i) variabilný symbol,
j) poučenie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky vrátane poučenia, či rozhodnutie možno preskúmať súdom,
k) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky.

(9) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie zamietlo, vydá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky.

(10) Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky obsahuje
a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky vydala,
b) číslo a dátum vydania exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky,
c) označenie poskytovateľa platobných služieb,
d) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo účastníka konania, ktorý je právnickou osobou,
e) sumu pohľadávky,
f) číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,
g) variabilný symbol,
h) poučenie o poučenie o tom, že proti tomuto exekučnému príkazu nie je prípustné odvolanie,
i) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky.

(11) Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky sa doručuje do vlastných rúk účastníka konania a poskytovateľa platobných služieb.

(12) Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie voči nemu nie je prípustné.

(13) Po doručení exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky podľa odseku 11 je poskytovateľ platobných služieb povinný odpísať peňažné prostriedky z účtu účastníka konania a poukázať ich na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne s uvedením variabilného symbolu. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhanej pohľadávky, poskytovateľ platobných služieb je povinný poukazovať peňažné prostriedky z účtu účastníka konania aj postupne, až do sumy vymáhanej pohľadávky.

(14) Ak poskytovateľ platobných služieb po doručení exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky podľa odseku 11 zmarí vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky, stáva sa dlžníkom Sociálnej poisťovne. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená vymáhať od poskytovateľa platobných služieb peňažné prostriedky, ktoré konaním poskytovateľa platobných služieb neboli poukázané na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

(15) Ak príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne zistí, že peňažné prostriedky na účte v poskytovateľovi platobných služieb označenom v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky nepostačujú na úhradu pohľadávky a v priebehu vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky sa príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne dozvie o ďalšom alebo novom účte účastníka konania, oznámi poskytovateľovi platobných služieb, ktorý tento účet vedie, že dňom doručenia tohto oznámenia sa na tieto peňažné prostriedky vzťahuje zákaz nakladania.

§ 225k
Peňažné prostriedky nepodliehajúce
vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky

(1) Vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky nepodliehajú peňažné prostriedky na účte účastníka konania, ak ide o peňažné prostriedky
a) podľa § 225h ods. 4,
b) určené na výplatu miezd zamestnancov účastníka konania pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo poskytovateľovi platobných služieb doručený príkaz o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky,
c) vylúčené z výkonu rozhodnutia podľa osobitného predpisu.100ak)

(2) Vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky nepodliehajú aj peňažné prostriedky na účte účastníka konania do sumy 165 eur; ak má účastník konania viac účtov, a to aj vo viacerých poskytovateľoch platobných služieb, vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej sumy 165 eur na všetkých jeho účtoch. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná určiť, v ktorom poskytovateľovi platobných služieb a z ktorého účtu sa nezrazí suma 165 eur.

(3) Vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky nepodliehajú aj peňažné prostriedky tvoriace účelovú finančnú rezervu podľa osobitného predpisu.100al)

(4) Účastník konania je povinný predložiť poskytovateľovi platobných služieb písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom v poskytovateľovi platobných služieb sú aj peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky; účastník konania súčasne uvedie výšku týchto peňažných prostriedkov.

Vymáhanie pohľadávok zrážkami z dávok

§ 225l

(1) Ak účastník konania má nárok na výplatu dávok, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, môže príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne uskutočniť vymáhanie pohľadávok zrážkami z dávok.

(2) O začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok je príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne povinná upovedomiť účastníka konania pred jeho začatím.

(3) Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok obsahuje
a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vydala,
b) označenie exekučného titulu,
c) označenie dávky, z ktorej sa vymáhanie pohľadávky uskutoční,
d) ustanovenie, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na neskôr priznanú dávku,
e) meno, priezvisko a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou,
f) sumu pohľadávky,
g) výzvu na zaplatenie pohľadávky do ôsmich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok,
h) upozornenie, že ak pohľadávka nebude zaplatená v lehote podľa písmena g), príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne pristúpi k vymáhaniu pohľadávok zrážkami z dávok,
i) číslo účtu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vydala,
j) poučenie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vrátane poučenia, či rozhodnutie možno preskúmať súdom,
k) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky.

(4) Sociálna poisťovňa po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie zamietlo, začne zrážať z dávky účastníka konania sumy na úhradu pohľadávky podľa osobitného predpisu.100ab) Účastníkovi konania sa nesmie zraziť z mesačnej sumy dávky základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanovuje osobitný predpis.100ab)

(5) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prestane vykonávať zrážky z dávok po uspokojení vymáhanej pohľadávky.

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 225m

(1) Účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do ôsmich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada.

(2) Odvolanie podľa odseku 1 má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať. Rozhodnutie o odvolaní obsahuje aj poučenie o možnosti jeho preskúmateľnosti súdom.

§ 225n

(1) Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok sa doručuje účastníkovi konania do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok účastníkovi konania, je vylúčené.

(2) Ak nie je možné doručiť upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok účastníkovi konania, ktorý je fyzickou osobou oprávnenou podnikať, na adresu jeho miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaný, a jeho iná adresa nie je Sociálnej poisťovni známa, toto upovedomenie sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky Sociálnej poisťovni za doručené, a to aj vtedy, ak sa účastník konania, ktorý je fyzickou osobou oprávnenou podnikať, o tom nedozvie. Ak nie je možné doručiť upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok účastníkovi konania, ktorý je právnickou osobou, na adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaný, a jeho iná adresa nie je Sociálnej poisťovni známa, toto upovedomenie sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky Sociálnej poisťovni za doručené, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za účastníka konania, ktorý je právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

(3) Ak účastník konania bezdôvodne odoprie prijať upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, je toto upovedomenie doručené dňom, keď jeho prijatie bolo odopreté; o tom musí byť účastník konania poučený tým, kto ho doručuje.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 100aa až 100al znejú:
„100aa) Napríklad zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
100ab) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov.
100ac) § 74 ods. 7 písm. h) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 458/2013 Z. z.
100ad) § 73 ods. 1 až 7 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení zákona č. 458/2013 Z. z.
100ae) Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
100af) § 19 zákona č. 447/2008 Z. z.
100ag) Napríklad zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov, zákon č. 280/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
100ah) Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov.
100ai) § 64 až 70 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
100aj) § 716 až 719 Obchodného zákonníka.
100ak) Napríklad § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 92 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z. z.
100al) § 14 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Doterajšia štvrtá časť až ôsma časť sa označujú ako piata časť až deviata časť.

11. V § 226a ods. 1 a 2 celom texte sa odkaz „100d)“ nahrádza odkazom „100ae)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 100d sa vypúšťa.

12. V § 236 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

13. V § 239 sa za slová „§ 279“ vkladajú slová „a za nesplnenie povinností určených v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy podľa § 225i“.

14. Za § 293dp sa vkladá § 293dq, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠293dq
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2017

Ak návrh na vymáhanie pohľadávok bol podaný do 31. decembra 2016, konanie vo veciach vymáhania pohľadávok sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2016.“.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2017.